Krovak,
*Zalezi samozrejme od toho co si clovek predstavi pod pojmom mnich, ale dovolim si tvrdit ze ked sa niekto izoluje od bezneho zivota aby mohol naplno meditovat dostava sa k tomu, ze jeho svet sa znacne zjednodusi a teda sa aj zmensi mnozina problemov, s ktorymi sa vobec stretne a mal by sa vysporiadat. (Uz keby sme brali ako realitu bezny zivot toto je utek)*
Samozrejme ze to zalezi od toho-ktoreho mnicha (su mnisi, ktori sa nimi stali kvoli celozivotnemu zabezpeceniu, ini su zaslepeni nabozenski fanatici, inym ide zas povedzme o riesenie metafyzickych problemov atd.), ale za seba Ti mozem povedat so stopercentnou istotou, ze nemas pravdu - problem je iba spsosob, ako Ti to vysvetlit...
Akym sposobom sa riesi problematika zivota v nasej civilizacii? Prostrednictvom vychovy, predovsetkym v rodine a skole. Deticky sa stavaju specialisti a pracuju na urcitom sposobe, ako studovat a vychadzat so svetom okolo nich. Mnisi nerobia v podstate nic ine - stavaju sa specialistami a pracuju na urcitom inom sposobe, ako studovat a vychadzat so svetom okolo nich. Ak je druhe utek z reality, potom musi byt utek aj to prve...
Osobne som sa stal mnichom z pragmatickych dovodov - aby som mal dostatok casu a zazemia na vlastny "vyskum" mysticizmu. Subjekt mojho studia (povedzme buddhizmus) som si vybral z tych dovodov, ze riesi problemy so svetom takym sposobom, ktory je najblizsi tomu *mojmu* rieseniu tychto problemov. Inymi slovami povedane, nezaujima ma dany subjekt (povedzme buddhizmus) - studujem predovsetkym svoje vlastne temy, resp. ako ich riesili ludia, s ktorymi sa najviac stotoznujem v celkovom chapani sveta.
A nie je to izolacia od zivota. Mozno sa na urcity cas odlozia niektore aspekty bokom (povedzme vztah k zenam), aby sa clovek pocas toho intenzivneho treningu ci studia sustredil na nieco ine, ale neda sa to odlozit nabok naveky - zeny su vsade navokol a iba ti skutocne najostrielanejsi stari borci su schopni ich trvale nevnimat. Vacsina mnichov ich vsak vnima a nepretrzite riesi svoj vztah k nim... A podobne je to aj so vsetkym ostatnym, so vsetkymi ostatnymi faktormi reality, od ktorych (podla Teba) mnisi utekaju.
Myslis, ze obecne ludske problemy (napriklad agresivita, lenivost ci cokolvek ine) sa v mnichoch v klastore automaticky stracaju a z mnichov sa stavaju "loutky Bozi" bez akejkolvek vlastnej osobnosti resp. iba s tymi vylucne kladnymi vlastnostami? Ze tie problemy sa zazracne stratia, pretoze vsetci mnisi su jedna rodina, ze tam na Teba nikto ani len krivo nepozrie? Je to prave naopak, tym, ze clovek je zamerany na urcity vysek z reality, problemy sa stavaju daleko vypuklejsimi - aj ten najmensi detail sa premeni na obrovsku moru...
Lenze kto neselektuje realitu? Kazdy - ak sa muz ozeni, tiez v skutocnosti selektuje vsetky potencialne partnerky na jednu jedinu. Je to utek z reality? Podla Tvojej logiky ano, pretoze jeho svet a mnozina problemov sa mu zjednodusi (na jednu jedinu partnerku oproti mnohym). Ako vidis, samozrejme to tak nie je, prinajmensom nie take jednoduche...
*Nicmenej ak tak chce ostat cely zivot, potom sa tazko stretne so znacnou castou svojho Ja a to sa mne zda ako utekanie (ked nie pred realitou, tak pred sebu asi ano). Otazkou podobne aj je co chce clovek meditacou dosiahnut, ale ak je poznanie sameho seba tak myslim ze takto to dost dobre fungovat nemoze.*
Hm, kde prameni to "myslim, ze takto to dost dobre fungovat nemoze"? Abstraktna logika? Overena prax? Pozri, v dejinach ludstva su ludia, ktori tvrdili to iste co Ty, ale rovnako aj ludia, ktori tvrdili opak. Kto z nich sa kam dostal? Ako vyuzili svoje tvrdenia? Co napokon vlastne poznali, ak vobec nieco? Su vlastne nejake ine sposoby na riesenie tychto problemov? Ake konkretne? A su lepsie? Ak ano, maju uplatnenie v zivote ludi? Kde a ktorych? Mozes mi povedat o tomto cosi viac, pliz? Dik.
Miro