od ryunin » stř 18. kvě, 2005 19:05
ja bohuzel neumim vybirat casti citatu, takze to tady hodim cely - nebo ne, pouziju metodu kopy-paste
Miro: Takze snaha (ktoru definujes ako realitu) o osvietenie (ktore definujes ako iluziu) je vlastne tym padom realita iluzie. Pekne, pekne, len keby som tomu rozumel.
Ryunin: Realita iluze, presne tak. Lide ziji v iluzich, a to je realita. Je to totez jako realita zrcadla. Zrcadlo POUZE odrazi skutecnost, ale zrcadlo neni iluze. Zrcadlo je realita. Takze kdyz cvicime zazen, topime se v iluzich, ale presto zazen je realita. V zazenu nelze najit nejakou vyssi realitu nez je proste realita samotneho cviceni zazenu. Takze zazen uspokojuje nejzazsi touhu. Proto Buddhove pokracuji v praxi, at uz osviceni dosahli nebo nedosahli.
Miro Ak by skusenost prebudenia bola nevedoma, Buddha by nevedel, ze je prebudeny. Precitaj si napriklad Maha-parinirvana sutru, ako dokazal behat po jednotlivych stupnoch prebudenia a ako to robil vedome.
Ale ciastocne mas pravdu, ze ta diskriminujuca mysel je nacista zvratenost, napriklad ked funguje uplne mimo zdraveho rozumu...
Ryunin Zkusenost probuzeni sama o sobe je nevedoma. Ale existuje tu VEDOMI o nevedomi teto zkusenosti. Proc Buddha prohlasil, ze osviceni spolecne s nim dosahly vsechny citici bytosti? Protoze osviceni neni omezeno na jednu individualni osobu. Jedna osoba si pouze muze uvedomit neomezeny charakter osviceni. Zadny osviceny clovek o sobe netvrdi, ze dosahl osviceni a pokud to tvrdi, tvrdi to jen z vychovnych duvodu.
Miro Jojo, taka zaba sedi na kameni a praktikuje zen na 100% bez jakehokoliv pomysleni na dosazeni osviceni
Ryunin Zaba je pro nas inspirace, nejen zaba. Ale my jsme lide a lidem pripada nesmyslne delat neco bez pomysleni na nejaky zisk. Co z toho budu mit, kdyz budu praktikovat? Malokdo dokaze praktikovat bez cile. To se tyka take Bu. I kdyz musime jednou zemrit a mohli bychom propadnout pocitu, ze nic nema smysl, na tomto svete je mnoho utrpeni a soucasne mnoho radosti. Je lepsi jit cestou radosti, kterou nejlepe nalezneme, kdyz se vzdame svych sobeckych nazoru a potreb nez jit cestou temnoty, nenavisti a zmatku.
Miro Co uz je na tom nadherne? Je to cele skor do placu, tolko strasti a utrpenia, napriklad: ako uz len moze diskriminujuca mysel rozhodovat o veciach, ktore su mimo jej kapacitu?
Ryunin Prave ze nemuze, diskriminujici mysl nemuze rikat "je to tak a tak nebo je to jinak". Proto buddhadharma ukazuje na praktickou stranku zivota, nikoliv na intelektualni jas. Intelekt nam pomaha praktikovat, neni to naopak. Neni dulezite, co tvrdim ja nebo co tvrdi Miro, dulezite je ci slova povzbuzuji k praxi, ktera je sama o sobe nediskriminujici a radostna, protoze prekonava egoismus. Pokud ja povzbuzuju lidi, aby si pestovali svuj egoismus, jsem hlupak, pokud to dela Miro, je hlupak on, myslim ze oba chceme povzbudit lidi, aby nepropadali temnote a zlosti a podobne
Miro ach jaj. Asi by bolo najlepsie sa prebudit, ale kedze aj prebudenie je podla Teba nevedome, ani to nema zmysel.
Ryunin Ma smysl praktikovat nevedome probuzeni. Mysl se promenuje v zrcadlo, ktere ukazuje na veskere iluze. Neboli vidime klamy ega v zrcadle zazenu. Neni tu zadne ja nebo oni, osviceni nebo neosviceni, smysl nebo nesmysl, jen prazdne kategorie. Nicmene nase pozice je stala a pevna a nas dech je pravidelny a klidny. Navrat k realite. Znovu a znovu. Vracet se znovu a znovu k realite veci.
Miro A tak si sedis a navravas si, ze staci sediet a nevediet a ze je to nadherne.
Ryunin Kdyz sedim, samozrejme ze moje myslenky se nezastavi, ale zadne nevenuju pozornost. Staci sedet a nevedet, to je totez co sedet a nevedet a to je totez co navrat k realite pozice a k dechu. Nemuzeme prestat dychat a nemuzeme se zhroutit na zem. Proste jenom sedet, to je shikantaza. Pouze sedet, bez cile, bez snahy neceho dosahnout
v budoucnu. Je to nadherne, protoze to prekonava hlouposti a touhy ega.
Miro Je to nadherne? Naozaj? Kedze sa k tomu neustale vracias a furt si nespokojny, stale sa potrebujes uistit, ze to co robis, je spravne, ocividne tomu tak nie je.
Ryunin Ano neustale se vracim k praxi zazenu bez cile, kazdy den. Nevim, ze bych kdy rekl, ze jsem nespokojeny. Nepotrebuju se ujistit, ze to, co delam, je spravne, ale rad se se svou zkusenosti podelim s druhymi a zajima me pohled lidi na mou praci a praxi. Kritika druhych me zajima. Nekdy odhaluje nedostatky tech, kdo kritizuji, jindy odhaluje moje vlastni nedostatky. Takze si muzeme navzajem pomahat. Nestavim se vys nez jsou ostatni. Ale ani se nechci zbytecne ponizovat. Proc? O zazenu nemam pochybnosti, protoze ja nejsem jeho autorem. O svych spisech vim, ze obsahuji nepresnosti nebo zbytecne odstavce, takze mi nekdy nekdo pomuze si neceho vsimnout. To neni nespokojenost, to je prace nebo mit naroky nebo sebekritika.
Miro Mam Ti to povedat este raz? Si uplne mimo a Tvoja nespokojnost je dostatocnym dokazom, aby si to pochopil aj sam. Tak preco si nahovaras, ze je to nadherne, ked trpis?
Ryunin I kdyz Miro nekdy zevseobecnuje, prece obcas narazi na nejakou konkretni myslenku, ma co konkretniho rict. Myslim, ze kdybych byl uplne mimo, tak by me na to muj mistr uz za tech 7 let, co jsem s nim v kontaktu, upozornil. Samozrejme, vidi moje chyby, ale ze bych sel uplne na druhou stranu, nez jde nase sangha, tak to by mi snad rekl.
Co se tyka utrpeni, to je siroky pojem. Dnes jsem byl u zubare a opravdu neni prijemne nechat vrtacku a kartace a nevim co jeste tancovat v ustni dutine. Zub je podrazdeny a boli. Kdyz cvicim osm hodin zazen v jednom dni, pak me ke konci jednotlivych sezeni taky hodne boli kolena, nekdy je to TEMER nesnesitelna bolest. Ale nejsem babovka. Vydrzi to tady ty maminky od deti, tak to snad vydrzim ja, ne? Pak je tu ovsem utrpeni mentalniho razu, kdy trpime formami deprese, nebo nejakymi naladami nebo nekoho nenavidime a podobne. Co vim , tak lide, kteri praktikuji, vetsinou uklidni svou zlost, nenavist, zavist a podobne, ale mohou mit problem sami se sebou, i kdyz se k druhym chovaji laskave, sami mohou propadat depresim. To muze byt hluboky psychologicky problem a ani zenova nebo jina praxe to nemusi vyresit. Ikkju byl napriklad slavny zenovy mistr, a prece chtel spachat sebevrazdu. Nekdy proste podlehal nesnesitelnemu smutku. A to byl zivy Buddha. SMutek je do jiste miry prirozena soucast zivota, ale neni treba mu uplne podlehnout. Nesmime padnout na zem a rict, koncim, seru na to, proste se ted usmazim ve vlastni bolesti. To je masochismus. To uz je lepsi spachat harakiri. Praxe nas prinejmensim vraci do blizkosti reality, posiluje v nas optimismus.
Miro Jo, utrpenie je naozaj nadherne, ked prejdes za katharsis, ale to je uz o niecom inom, pretoze si este netrpel dost, pretoze si to vzdal pri prvom priznaku rozskocenia hlavy.
Ryunin Trochu me boli ten zub. Mas asi na mysli, jak jsem mel bolest hlavy z koanu a pak nasel spisy Dogena. Nemyslim si, ze zacit cvicit Zen ve stylu Dogena je totez co vzdat praxi. Pro me to byl dulezity zacatek.
Dekuju vsem za uprimnost a sdileni.