raz som zaútočila na jedného chlapa odzadu, ale to nerada spomínam., síce som bola ako balík adrenalínu a bola to taká veľmi zvlášta a zložitá situácia a išlo mi o viac ako kúsok copu, v živote už nechcem nič také zažiť. a aj keď som dosiahla svoje, je to nepríjemná skúsenosť.
zopárkrát som sa z nepríjemností vykecala. ale v jednom mi BU, ktoré robím, pomohlo veľmi. ja som dosť strachopud a neznášam konflikty a vedeli ma ľudia zastrašiť už len zvýšeným hlasom. teraz na mňa môže niekto robiť krik koľko chce /hlavne nepríjemní zákazníci-pri neoprávnených reklamáciách/ a s potešením som zistila, že už sa nerozklepem, ale dokážem sa z toho pekne dostať von.
ale fakt je, že ak by som sa mala niekoho zastať, alebo mu pomôcť, neviem, ako by som reagovala. ako žena je moja pozícia ďaleko nevýhodnejšia ako keby som bola chalan. ako tehotná žena by som už duplom nerobila nič. ale ak by som ja potrebovala pomoc a márne by som ju hľadala? veľmi často premýšľam o tom, ako to funguje. budem ľahostajná a potom budem ja, alebo niekto blízky potrebovať pomôcť a doplatí na nezáujem okolia? alebo budem chodiť po meste ako superman a pomáhať na všetky strany bez rozmýšľania nad následkami?
táto téma je podľa mňa veľmi dobrá, lebo aspoň vidím, že nie len ja mám podobnú dilemu. asi to ale nakoniec rozhodne sám život, lebo keď budem musieť nejakú vec riešiť, tak mi nič iné neostane, možno iba tie inštinkty.
a nevíte jak reagovat. Proti takovému útoku je pár rychlých sebeobraných techniky, které jsou i velmi rychlé a efektivní. Jen je třeba si je zažít jako psaní.
. Ale vsak viete ako som to myslel
