ukropcany píše:No... mne sa večnými hádkami (ehm diskusiami
) už relatívne dobre vyjasnil môj vlastný názor na aikido. Ja by som videl totiž viaceré roviny "problému aikido" (názory spĺňajú STDEV
):
1. ľudia ktorí sa naň hlásia - aikido ako správne intelektuálne antišportové BU (v tradičnom
ponímaní) priťahuje brýlkatých pleškatých atrofovaných chcípákov (nie som pleškatý
); takýto chcípáci sú vhodný určite na naprojektovanie novej kúpeľne, ale väčšinou nie na boj
2. učitelia - keď kopa z nich vyšla z radov ľudí z bodu 1, tak je to znakom toho, že síce zvládli skúšky technickej vyspelosti, ale s bojom stále žiadna spojitosť, pretože dany nič nehovoria o schopnosti dať po papuli, ale o tom, či viem ako sa cvičí katate tori kuzure shiho nage omote
3. tréningové nasadenie a efektivita - s marvinom sme robievali srandy typu, že išli sme na tréning len pozerať, vybrali sme chalana s 3. danom a počítali koľko toho stihne za tréning odcvičiť. Už neviem čo to bolo, ale pamätám si, že ich sám spravil 80 + rovnaký počet krát letel. To je zúfalo (!!!) málo. Problém je v tom, že sa musím postaviť, zaujať postoj, zamračiť sa, drapnúť súpera, ten urobí ceeeeeeeeelú techniku vrátane držania na zemi. Načo je toto dobré asi nikto nevie, ale všetci to trubky robia
. Podstatné je predsa nastúpenie a vychýlenie, judisti to vedia, prečo to nevedia aikiďáci. Odpoveď je v bode 4
4. prispôsobovanie sa najslabším ohnivkám v reťazi - toto je totálny klinec do rakvy aikida, pretože strašne ťahá pokročilých dole ťarcha venovania sa začiatočníkom. U nás na tréningu začiatočníci 1/2 - 3/4 roka trénujú spolu a potom šup do kotla k pokročilým. 15 ročný vyklepaný chlapec ešte bez prvých fúzov, ktorý stojí pred 100 kilovým pokérovaným fighterom so 180 zápasmi sa buď zocelí, alebo už sa neukáže
Lenže ak sa zocelí (t.j. zvykne si na pach vlastnej krvy, polámané rebrá, fokle), tak je ďalšie kladivo na zmdrov na svete. Na aikide sa deje čo. Chlapca s 2. danom dajú nejakému jebovi, čo už možno nikdy nepríde a ten namiesto toho aby makal o život učí trubku padať do kolísky...
Tomu sa hovorí mrhanie potenciálom, deje sa to všade...
5. Seagal - Nica sme žrali asi všetci, lenže prečo tí súperi sú furt takí malí?
Na cucáka o hlavu menšieho mi stačí facka, nepotrebujem na to BU...
Alebo niekto videl Seagala krepčiť tie krásne pohyby na týpka čo je rovnako veľký?
6. tvrdé aikido - každé BU vie byť tvrdé, aj mäkké. Boxer nemusí blbečka hneď poslať na ARO... lenže všetky ukážky "tvrdého aikida", ktoré som mal možnosť vidieť boli typu "ja som johny a vytieram podlahu s blbečkami" (= kokot učiteľ riskuje zdravie svojich zverencov, páči ako jebnutý, trieska s nimi o zem ako zmyslov zbavený
). Avšak potom vidieť blbečkov cvičiť a cvičia ako telesne postihnutí (len prirovnanie). T.j. tvrdosť je tam len v momente, keď sa kokot (pardon, učiteľ) potrebuje ukázať (=prídite aj budúci mesiac, určite sa to aj vy naučíte, vidíte ako to ide MNE). Nikde sa žiadny žiaci neštípu. Prečo? Lebo bod 1 a 2. Prečo je učiteľ tvrdý - lebo medzi sráčmi sa našiel tu a tam aj niekto, kto nie je úplné hovno, ale namiesto toho aby išiel štípať medzi potenciálne seberovných, tak sa ukája na blbečkoch...
7. očakávania - ľudia čakajú, že budú vedieť krásne, elegantne vedieť riešiť problémy. Môže sa podariť (aj marvinovi sankyo krásne fungovalo... metroseksuál v priesvitnom tričku vs. marvin, ktorý má 100 kíl a spraví 50 (päťdesiat) zhybov v kuse). No ale marvin je pitbull, ktorého nechcete nasrať a nie podržtaška čo sa bojí dvihnúť zrak na revízora...
No a to by z mojej dnešnej analýzy asi stačilo, volačo na mňa leze, tak idem do postele...
P.S. To čo som napísal sa týka samozrejme aj tajči, WT
Edit - nejaké preklepy
Ale všichni z toho nevyrostli, neboj... 
akorát je potřeba si uvědomit, že každý kdo zaútočí, tak neútočí jak boxer nebo tak něco 
