Dovolím si vrátiť sa späť k téme:
pavela píše:Miro, Dong Hai Chuan byl zcela nepochybně eunuch a byl oddaný Manům. To jen na doplnění. žádný 反清复明, tohle vím od potomka rodiny Aisin Gioro-Jin Lian, víš že moje manželka pochází z rodu Xiang Huang Qi镶黄旗 , takže,i když je tu dávno jenom vzpomínka a v Číně vládne jiná císařská dynastie, udržujeme stále kontaktyse šlechticema, který by dneska bydleli v zakázanym městě
PS: podle historických výzkumů se naučil chození do kruhu někde v Jiu Hua Shan v Anhui. Pakua jako snad jedinej styl nemá žádnou historickou vazbu se Šaolinem.
Pavela, to sú problematické veci. Samozrejme, každý tábor si tvrdí to svoje - Mandžuovia tvrdia, že bol eunuch a oddaný Mandžuom (potvrdzoval by to napríklad historický fakt, že spolu s Yin Fuom vyberali dane vo Vnútornom Mongolsku nejakých 6 či koľko rokov). Mingskí romantici zase tvrdia, že nebol eunuch a pôvodne sa chcel dostať do cisárskeho paláca, aby pomohol zvrhnúť mandžuskú dynastiu (potvrdzoval by to fakt, že podľa Dongových súčasníkov údajne mal hlboký a nie "vykastrovaný" hlas a "nepáchol na 20 krokov močou", ako bolo bežné u eunuchov). Osobne si viem predstaviť, že by pôvodne mohol byť v antičchingskom tábore, ale keď videl, že to hnutie nemá zmysel a k ničomu nevedie, zostal, kde bol..., čo už mohol robiť iné? Fakt neviem, kde je pravda.
Výrokom, že pôvodne študoval nejakú odnož Šaolinu, som myslel to, že bol veľmi solídny fighter so šaolinským backgroundom už predtým, než stretol tých dvoch taoistov (tusím sa volali Bi Yunxia a Bi Zhengxia), od ktorých sa naučil baguu - alebo ktorých videl chodiť do kruhu v rámci ich taoistického rituálu a z toho skonštruoval svoj vlastný systém, ktorý pomenoval bagua (či sa baguu naučil, alebo ju sám vymyslel, to tiež sa nikdy nebude dať rozhodnúť jednoznačne). Som ochotný s Tebou súhlasiť aj s tým, že bagua nemá priamu historickú väzbu so Šaolinom, teda pokiaľ je to vôbec možné - lebo vplyv šaolinských štýlov bol taký ohromný, že sa im proste nedalo vyhnúť - taijiquan je prerobený Šaolin (keďže mám pár študentov, ktorí cvičia oboje, celkom ma baví ukazovať im zhodné pohyby v oboch štýloch) a všetky ostatné čínske štýly obsahujú šaolinské princípy bez výnimky taktiež... Naša línia od Yin Fua má napríklad Paochui (Canon Fist), čo je typická lineárna zostava šaolinského formátu, viď Paochui v Chen taijiquan, lenže tento Bagua-Paochui má 64 pohybov, je vzťahovaný k ôsmim trigramom a k ďalšej bagua teórii...
fakt píše:Dopředu píšu, že Bagua nedělám a bude se ptát jako laik. Shlédl jsem několik videí s tvým učitelem. Viděl jsem několik různých cvičení a chci se zeptat:
- jak cvičíte striking?
- pokud ne, jde spíše o zápasnický styl?
fakt
Baguaquan je kompletný systém a preto obsahuje všetko, aj striking, aj grappling, dokonca aj boj na zemi - síce na zemi sa oficiálne netrénuje, lebo pre čínskych majstrov bol boj na zemi väčšinou považovaný za nedôstojný ich postaveniu (samozrejme, boli aj výnimky, napríklad gou quan, psí štýl, niekedy nazývaný aj dizang quan, štýl boja na zemi - ale hoci na zemi, bol to skôr striking a kicking systém, nie grappling systém), ale keď človek vie používať baguu v stoji, vie ju používať aj na zemi. Ale čo vlastne chcem v tomto odstavci povedať, je to, že z hľadiska baguy členenie na striking (úderové) a grappling (zápasnícke) systémy je členenie umelé, ktoré nezodpovedá realite. Hneď vysvetlím, prečo.
Jednoduchá odpoveď na Tvoju otázku (jak cvičíte striking?) by bola, že:
1. nácvikom úderov v zostávach,
2. nácvikom úderov v izolovaných drilloch zo zostáv (jeden z ten istý úder vybratý zo zostavy cvičený indivuduálne mnoho a mnoho ráz),
3. nácvikom úderov v partnerských zostavách a partnerských drilloch, ktoré vedú od prvotnej striktnej konformity voči predpísanej forme zostavy alebo drillu a absolútnej kontroly nad presnosťou predpísaného pohybu k stále väčšej a väčšej variabilnosti a individuálnosti pohybu, takže predpísané zostavy pre dvoch cvičencov sa postupne menia na free fighting,
4. plus doplnkovým nácvikom úderov na pomôckach (napr. mechy) - mám na mysli všetky tie prípady nácviku, ktoré je lepšie nerobiť s partnerom.
Toto by bola moja odpoveď pre normálneho zápaďáka, ktorý nerozumie čínskym bojovým umeniam. Bohužiaľ, táto odpoveď je pravdivá iba z hľadiska západného myslenia, ale nie z hľadiska čínskeho - pretože čínske štýly sú založené na inom myslení, ktoré poväčšinou zápaďákom nie je veľmi jasné.
Ja osobne by som chcel učiť kombináciu západného a čínskeho štýlu (čo študent chce, to sa mu snažím dať, ale nepopieram, že popritom ho chcem usmerňovať v tom smere, ktorý považujem za zmysluplný - finálne rozhodnutie však pravdepodobne nechám na študentovi), to znamená, že študenti cvičia ako búchanie do mechov, tak aj búchanie v zostavách...
He Jinghan je predstaviteľom klasickej línie tradičnej školy čínskych bojových umení a jeho línia baguaquan nie je orientovaná na striking (alebo na druhej strane na grappling) v zmysle výsledku (pretože pre západniarov je dôležitý výsledok, konkrétny úder - presne to, na čo sa pýtaš). Striking (alebo na druhej strane grappling) vo forme výsledku (pacifikácia, ako píšeš) nie sú dôležité a preto ich formálne vôbec neučí (resp. iba výnimočne ako ilustráciu konkrétneho princípu).
[Príklad: Asi tak po roku alebo dvoch trénovania s He Jinghanom ma prehovárali v škole (študoval som vtedy odbor čínske bojové umenia na univerzite), aby som sa prihlásil na All-Taiwan Free Fight Tournament. He Jinghan mi účasť na turnaji "nedoporučil" (pre tých, čo sa nevyznajú v čínskej kultúre chcem podotknúť, že keď shifu povie, že "nedoporučuje", znamená to jasné a jednoznačné "nie"). Vtedy som ešte nerozumel tomu, prečo, ale poslúchol som a dnes je mi to jasné - keby som šiel na ten turnaj, s najväčšou pravdepodobnosťou by som nikdy nebol schopný prozumieť bague, pretože by som sa orientoval na výsledok, na fighting.]
Takže sa konečne dostávame k systému baguaquan (nie k tomu, ako či čo učím ja, resp. ako či čo učí He Jinghan, ale čo učí systém). V baguaquan sa netrénuje striking, grappling atď., to všetko je nedôležité. Trénujú sa princípy, teda konkrétne ako generovať silu, akú má mať formu, kade ju viesť, ako ju dostať von z tela. Oponent nie je dôležitý a orientácia na neho je škodlivá pretože zabraňuje si uvedomovať procesy vo vlastnom tele (prosím o zhovievavosť k tomuto pre západniarov neobvyklému spôsobu myslenia), takže následne potom aj konkrétna forma striku (úderu) je taktiež nedôležitá - s jednou a tou istou silou môžem vytvoriť množstvo úderov (päsťou, dlaňou, prstami, malíčkovou hranou, zobákom atď.), tá istá sila môže byť dokonca použitá na grappling a take-down (hodenie na zem)... Až keď toto študent zvládne (mám na mysli, keď rozumie sile), až potom by teoreticky mal začať študovať free fighting - a potom už je to skutočne malina... Lenže keď toto študent zvládne, väčšinou už je z neho aj celkom obstojný fighter a hlavne - väčšinou (pokiaľ nie je k tomu donútený napr. zamestnaním) už vôbec nemá o fighting záujem, pretože medzičasom sa z neho stal kompletne iný človek, s úplne iným chápaním sveta (pretože skrz chápanie síl vo svojom tele pochopí aj sily mimo neho samotného) a s úplne inými prioritami...
Uff, vyzerá to, že už treba na záver dodať len nejaký citát z Tao te ťing, aby bolo každému naprosto jasné, že som absolútne mimo. Ale čínske bojové umenia (aspoň tak ako som im porozumel z učenia He Jinghana) sú práve o tomto, o premene človeka - ako tvrdil He Jinghanov učiteľ Gong Baozhai a pred ním jeho učiteľ atď. - aby sa z neužitočného človeka stal človek užitočný... Nácvik fightingu (a teda aj konkrétnych úderov - a teda striking, na ktorý sa pýtaš) je iba pracovná pomôcka (pre niekoho viac alebo menej podstatná či viac alebo menej nepodstatná) a samotný fighting byproduct (schopnosť bojovať je vedľajší produkt tréningu).
Miro