to josefmlady: je mi jasné, o čom píšeš, ale neviem, čo by povedal tréner, keby vedel, že v zákulisí hovorím novým členom, nech idú inam, lebo aikido nie je to, čo čakali
, asi by ma nepochválil. to je predsa problém aikida na slovensku, povedať na rovinu, o čom to je a nechať každého sa rozhodnúť včas, aby sa diskusné fóra nehemžili ľuďmi, ktorí sú z aikida zbytočne sklamaní a možno voči nemu aj trochu zatrpknutí, lebo im trvalo dlhšiu dobu a po neviem aký technický stupeň, o čom to je.
ja som si o veci utvorila aký taký názor dosť skoro, ale mne práve aikido vyhovuje v tom, ako ho vnímam ja.
to marvin: ale videla som, o čom si písal. myslíš, že som si nevšimla, že sa saito tváril buď zhrozene, alebo pobavene, alebo dokonca chvíľami až rezignovane?/neviem, ako to lepšie pomenovať/. trepal sa z japonska na seminár na nejaké blbé slovensko a potom videl, čo videl a zažil, čo zažil
ja viem, marvin, že niekomu sa môže zdať zbytočné ísť ďalej, keď to nie je to "pravé orechové". v tom je tá krása, že sme slobodní ľudia a môžme sa rozhodnúť, ako ďalej. lenže pre niekoho to môže byť motivácia niečo zmeniť v rámci svojej pozície a situácie, niečo robiť inak. inak, taliani sa mi zdali v niektorých veciach práve svojim prístupom ku kihon/awase, dosť priblížení tomu, čo píšeš, ale to je asi tým ,že oni chodia do japonska každý rok. prehodila som pár slov na šatni s taliankou. jednoducho sa zoberú celá partia vrátane senseja a hybaj do japonska na "aikidodovolenku". no, dosť ťažko chápala, že so svojimi, v prepočte 200 eurami výplaty mesačne ťažko niečo našetrím na japonsko
to ukropcany: že som sa ja nešla na to jo bližšie vtedy pozrieť, keď ho tam iní obdivovali, ale asi som sa hanbila vbehnúť medzi kurillových hakamáčov. už nemoto nadškrtol súvislosť medzi taijutsu a zbraňami, ale až saito to vysvetlil celkom presne. a povedal aj iné fajn veci, ako napr. pri morotedori -už tu ste vyhrali, zhodenie súpera na zem je len dokončenie. nesústreďujte sa na zhodenie partnera, lebo to nie je cieľom tejto techniky. počúvala som, koľko sa dalo. a snažila som sa vždy cvičiť vpredu. aj sa oplatilo, pár krát sa pri nás zastavil. a myslíš, že som neprišla zo saita s gulášom v hlave? a tiež som sa chcela rozbehnúť do japonska dozvedieť sa viac, ale na to si asi ešte nejakú dobu počkám. ak sa tam vôbec dostanem.
že je aikido biznis, to je pravda. ako z toho von? buď budeme cvičiť aikido tak ako sa má, podľa všetkých jeho princípov, alebo ho budeme cvičiť podľa toho, čo sa bežne o aikide hlása, ale nevyhnutne sa bude musieť do tréningov vniesť niečo nové. lenže to je taký zamotaný kruh. jáj a ešte, aj osensej posielal svoju ženu pozrieť sa na oltár, či tam niečo žiaci za tréningy nenechali, keď pýtala prostriedky na vedenie domácnosti.
lenže, nie sme v japonsku a nie sme japonci s japonskou mentalitou. preto je naše aikido nevyhnutne odlišné od toho "japonského". lebo my máme na veci západné zmýšľanie. európske, slovenské... písala som už tom v diskusii o aikide tu vedľa. osensej bol aký bol a aikido, ktoré hlásal svetu vzniklo z jeho vlastného života, malo rozmer jeho skúseností, mentality, náboženstva. spolu s osensejom jednoducho, podľa mňa, mnoho vecí vymizlo aj v japonsku, nie len u nás. ale pre niečo nám tu aikido zanechal. bola by škoda ho nechať zapadnúť prachom.