Hosi,
samozrejme Vas nechcem znechutit, a osobne si myslim, ze stejne urobite tak, ako to citite, napriek vsetkym opacnym nazorom z mojej ci kohokolvek strany.
Moja skusenost je, ze som tiez zacal s tuishou ked som este nemal zvladnutu (po vnutornej stranke) zostavu, a tiez som si myslel, ze mi to pomaha. Az neskor, ked som cvicil o par rokov dlhsie a daleko viac do hlbky, som zistil, ze to bolo k nicomu. Pretoze to citenie, o ktorom som si myslel, ze ho rozvijam, bolo iba na povrchu, sila bola povrchova, nespojita a roztriestena atd.
Osobne doporucujem nasledovny postup (aj s pribliznymi percentami na skale od 0 do 100):
1. zaklady: postoje a obecnu pracu s telom v statickych poziciach, 0-30
2. variacie postojov obohatenych o momentum, 30-50
3. vybrane pohyby, 50-60
4. zostavu, 60-70.
5. az potom by malo nasledovat tuishou, 70-90.
6. na vsetko ostatne (cvicenia vo dvojici ako dalu, free fighting, zbrane atd.) potom uz staci 10% (pretoze to podstatne si uz odcvicil v predchadzajucich stadiach).
Takze si skuste uvedomit, ze ten kto zacina cvicit tuishou, mal by (podla mna) byt uz z 3/4 "hotovy" (co znamena, ze ma za sebou 3/4 cesty) a ten kto zvladne tuishou, mal by uz pracovat iba na detailoch...
[Vsuvka: Lydia (moja ziacka, ktora studovala taiji na Slovensku a teraz ho cvici so mnou na Taiwane) mi vsak tvrdi, ze taiji ako sa uci vo vacsine skol u nas je uplne ine ako ho ucim ja, konkretne, ze davam daleko vacsi doraz na pocitenie sily supera i v zostavach a tym padom na spravny pohyb sil v zostave. Takze pokial hovorime o zostave, mozno hovorime o trochu inych veciach. Pointa tejto vsuvky je, ze to co Yvan chce precitovat v tuishou, by mal precitovat uz v zostave - pokial to neprecituje, potom je zrejme niekde chyba, pokial to v zostave precituje, potom to nepotrebuje precitovat v tuishou, lebo tam sa uz pracuje s niecim inym, konkretne s variaciami pengjinu.]
Alebo si uvedomte, ze ked clovek zacina tuishou, uz by mal mat velmi jasne citenie jinu (vnutornej sily, neijin [vnutorny jin], zilaijin [samo-prisly jin] ci v taijiquan pengjin), presne ako ide poucka, ze jin ma koren v chodidlach, je tvoreny nohami (stehnami), usmernovany yaom (spodnou castou chrbta) a vyjadreny v dlaniach a prstoch. Pokial niekto nezvladol toto velmi precizne, obavam sa, ze taky clovek v tuishou nema co robit - to sa prosto neda cvicit az v tuishou, lebo to potom nie je tuishou...
Menom peng sa oznacuju tri veci:
1. vonkajsi postoj tela, peng je v tomto pripade ekvivalent postojov ako danbian (single whip) a ine. To je proste konvencne meno istej casti zostavy taijiquan a ako take nas teraz nemusi zaujimat.
2. peng je tiez expanzivne silove posobenie zvnutra navonok vsetkymi smermi, vcitane hore a dolu, mozte si to predstavit ako silu, ktora tlaci na stenu ci povrch balona.
3. pengjin (a skratene peng) je usmernena sila pengu z 2. bodu, mozte si to predstavit ako sila iduca jednym smerom von z prepichnuteho balonu - a konkretne, pengjin je ona sila z chodidiel do ruk popisana vyssie. Inymi slovami, pengjin je usmerneny peng. Lu potom je obrateny pengjin (obrateny do opacneho smeru), ale zase podstatou iba peng, taktiez ji, an atd.
Peng (2) sa ziskava hlavne qigongom (v taijiquan: zostavou). Pengjin (3) hlavne jibengongom (zakladne postoje ako mabu a variaciami postojov za pomoci roznych skruteni (napriklad chansijin, navijanie hodvabu), ktore sposobuju presuvanie roznych druhov napati a sil po tele. Ale obe, peng i pengjin su navzajom previazane, cvicenim jedneho sa cvici aj druhe a opacne. Dolezite je vsak necvicit mechanicky, ale vediet, co a ako cvicit (cvicit samotny pohyb naprazdno, bez onej vnutornej sily, nema velky vyznam).
Napriklad mabu (a ine zakladne postoje) nas naucia ako viest silu z chodidiel do huiyin a dantian. Ine cvicenia (v bague napriklad Swinging arms, shuaishou) zase potlacia silu z dantian po niektorych zo siestich zakladnych drahach skrz trup do ruk (to su dve drahy na hrudnej strane, dve drahy na chrbtovej strane a po jednej strane na kazdom boku trupu) - napriklad Yang taijiquan casto (i ked nie vzdy) preferuje chrbtove drahy, wingchun hrudne atd. To je prilis komplikovane na strucne odpovede, sorry.
Pointa je ale ziskat relaxovane napatie (relaxovanu silu) a potom pohybom tela posuvat to napatie po tele (otvaranim a zatvaranim roznych casti tela - tam, kde je telo zatvorene, sila je vytlacana a sama volne prudi do otvorenej oblasti tela), spriechodnit telo a maximalizovat onu silu. Ked si toto clovek uvedomi na sebe dostatocne jasne, uvedomi si, ze aj oponent funguje presne tak isto, takze len necha prudit silu do oponentovych zatvorenych oblasti, pretoze to je full space (na ktory sa utoci, lebo tam sa oponent nevie branit, napriklad podkopnutim plnej nohy, ktora nesie vahu), takze "tuishou" (take to europske ci presnejsie, turnajove) ma v podstate zvladnute.
Napokon, v taijiquan existuje prislovie, ze pri cviceni zostavy by si mal pracovat ako keby si cvicil s oponentom, pri cviceni tuishou by si mal pracovat ako keby si cvicil sam. Je to paradoxne, ale je to tak. Pri zostave pracovat so silami seba i oponenta, pri tuishou volne a relaxovane, lebo je to volny prud zmeny (change).
Takze aby sme si rozumeli, nie som proti tuishou, naopak, len som opatrny a snazim sa o metodu step by step, kazda cinnost ma svoj specificky ucel a vsetko ma svoju postupnost, miesanim roznych veci z toho vznikne s najvacsou pravdepodobnostou gulas - namiesto ihly v bavlnke.
Toto vsetko su teoreticke zvasty, ale ich zakladom je prakticke poznanie, ku ktoremu som sa dopracoval cvicenim zostavy (a jibengongu, a qigongu, ale az potom, co som prestal cvicit tuishou a vratil som sa k zakladom). Ked clovek cvici tuishou prilis skoro, som presvedceny, ze nema sancu sa dopracovat k skutocne hlbokemu poznaniu, pretoze jednoducho nema moznost skutocne hlboko precitit seba sameho, pretoze ma prilis vela impulzov, telo a mysel nestihaju.
Miro