Ukážte pravé karty!!

[josefmlady]

to real:hm, ďakujem, na lichotení je najlepšie to, že človek tomu veľmi rád uverí.
inak, dala som si tú námahu a včera som si prečítala aj iné diskusné skupiny a aj celé toto diskusné fórum. fíha, hormóny lietali na všetky strany, prekne ste si chlapci, dali do tela trochu som si to nechala uležať v hlave a rada by som zareagovala aj na niektoré staršie príspevky. vopred upozorňujem, že čo napíšem je môj názor, nechcem to podávať ako dogmu. a už vôbec nie priesviedčať niekoho, že takto to funguje.
myslím si, že čo sa týka použiteľnosti akéhokoľvek bu v praxi, najprv je dobré si uvedomyť, že žiadne bu alebo bšport, naozaj žiadne, nemá patent na život a na

Tak já si myslím, že kluci k tobě byli trošku přísní. Ale je fakt, že : trénink by měl být efektivní, nemusí tě sice bolet ruce tak, že je nemůžeš zvednout, ale už bruce říkal, že trénink kdy si nezmáčíš triko vlastním potem nestojí za nic....

Myslím si také, že se dá diskutovat o tom, samozřejmně ne absolutně, které umění je efektivnější : to znamená pokud se někdo zaměřuje jen na hlavu a na střed, nepoužívá lokty a kolen,nebo třeba se vůbec nevěnuje boji na zemi, teoreticky tento styl je slabší než ten, který toto bere v potaz. Dále jestliže se někde nesoutěží, to znamená, že proti sobě nestojí dva cizí lidé a nesnaží se jeden druhého porazit, tak je to taky mínus. Který se sice dá částečně odbourat sparingem , ale přece jenom...Těch věcí, které je třeba vzít v potaz je hodně.
Samozřejmně prakticky to může vypadat jinak, protože : psychika , osobní skušenosti, fyzické vlastnosti (2metry, 120 kg, rychlost , postřeh), atd.. ale to nic nemění na skutečnosti, že některé BU jsou efektivnější a použitelnější než jiné. .



Taky mám osobní skušenost s aikidisty ohledně tréninku. Párkrát jsem byl osloven, jestli bych si s nimi nezacvičil a nenaučil je něco v postoji(udery,kopy) ale vždy z toho vycouvali.
Navíc jsou aikidisté strašně změkčilí v tom, že nejsou schopni vstřebat ani 50% úder na střed, ale budou ti páčit zápěstí jak o duši.......můžeš napsat, že všude jsou nějací bl.....nicméně popisované vlastnosti jakoby byly vlastní nadpoloviční většině aikidistů. Aspoň z mé letité skušenosti.

Ale samozřejmně v článku bylo i dost dobrých postřehů, např. ohledně té
paranoje atd.
Piš dál, ženský pohled na věc je zajímavý a zde docela vzácný.

[stefano]

to nemea:no ahoj kocka,sledujem tu tvoje prispevky a poviem ti jedno:na vec sa pozeras velmi triezvo,s typickou,zvlastnou ,zenskou logikou...ten posledny prispevok je fajn...pacilo sa mi to.
niekedy ta za to zoberiem na pivo
PS:Co ta nezabije,to ta posilni nie je porekadlo,ale vyrok jedneho nemeckeho filozofa...

[stefano]

to realaikidoka:to tvoje meno ma celkom pobavilo
odpoved na tvoju otazku je velmi jednoducha:prave karty kazdeho z nas sa ukazu az v zapase
Sorry,ale tvoje spekulativne diskusie su iba stratou casu

[Anonymní]

je síce dosť hodín a ja sedím chrbtom k vyhriatej posteli a milovanej spoločnosti , ale chcem zareagovať, ak na niečo zabudnem, pripomeňte mi to, lebo mne ozaj ide o to, aby som sa niečo dozvedela. nie je hanba robiť chyby, alebo mať iný názor, ale tvrdohlavo stagnovať na mieste, to je problém. nemyslím iba čo sa týka bu.

to stefano: ďaaaaakujem, podpora nezaškodí, aj keď sama si uvedomujem, že moje názory majú medzery spôsobené nedostatkom určitého druhu skúseností. neviem od kiaľ si, ale ak sa raz stretneme v tom istom čase na tom istom mieste, môže to byť fajn debata. som známa ako "ťažký teoretik".
a dik za toho filozofa, niektoré tvrdenia sú už ako folklór, nepátrame po ich pôvode, dik.

to josefmlady: nemám žiadne praktické skúsenosti s inými bu. aikido cvičím 2,5 roka, budem mať za chvíľu 30 a ak všetko pôjde ako má, tak ma v najbližšej dobe čakajú iné milé povinnosti, takže zrejme už ani s ničim iným ako aikido začínať nebudem.

pre všetkých: skutočne ďakujem za všetky názory. skúsim napísať aspoň niečo, len neviem komu ako skorej, takže všeobecne. tie tvrdé reči väčšinou mávajú "thajskí boxeri". len som nechcela priamo na nikoho útočiť. lenže ak sa raz dostanem na tréning tb hoci aj ako divák, možno pochopím, že majú byť na čo hrdí. viete prečo som začala cvičiť aikido? neviem presne. nevedela som o tom takmer nič, iba v súvislosti so seagalom. uvidela som plagát a hoci som nikdy nemala ambície v bu, nabrala som odvahu a išla na tréning. polovicu prvého tréningu som sa pýtala samej seba, čo tam vôber robím. takmer samí chalani vo veku vtedy od 16-18. a ja som sa kotúľala po tatami ako vrece plné zemiakov, lebo som nevedela na prvý krát urobiť maeukeni a ushiroukemi. a nevedela som to ešte dlhú dobu / robila som ich na trávniku a teraz to skúšam aj na betóne, zatiaľ iba na pozametanom, ale modriny mám aj tak, tie mávam od kedy som sa v 10mesiacoch naučila chodiť/. a od kedy som v našom klube neustále narážam na nejaké prekážky. rozdiely medzi teóriou a praxou, teda tým, čo by aikido malo byť a čom to je, sú často evidentné. máme v klube momentálne priveľmi zložitú a zamotamú situáciu, v ktorej sa dokážem orientovať aj vďaka značnej dávke empatie. mohla by som všetky svoje postoje na vás vyvaliť, ale pokiaľ to môj tréner osobne nepočul odo mňa, inde ich za jeho chrbtom vyhlasovať nebudem, bola by som ako niekto, kto útočí zo zadu. raz to tu možno poviem a potom pochopíte, prečo môžem na tréningu určiť svoju vlastnú záťaž. to sú veci, ktoré ostávajú v klube. lenže človek musí byť v živote aj diplomat, nestačí okolo seba rozhadzovať slovné granáty.
padol už niekto z 1,5 metrovej výšky pod kopytá 400 kilového koňa? viem čo je bolesť. kopyto mi minulo stavec o jeden cm a pomliaždená som bola schopne, pretože môj kôň sa pokúšal pošliapať psa, ktorý mu vbehol pod brucho a štekal. psovi sa nič nestalo/nebol môj/. a padla som veľa krát, takže viem, čo znamená v niečom postupovať dopredu a prejsť tvrdým tréningom. a musíš vstať a pokiaľ môžeš, tak nasadnúť a pokračovať, pretože potom vznikajú rôzne bloky./stalo sa mi , keď som takmer rozbila cvičný vetroň a inštruktor označil moje pristátie za o stupeň lepšie ako havárku nedokázala som v tom pokračovať a tým moja kariéra plachtára skončila aj keď mám lietanie rada/ možno má niekto 2,5kg suburi jo, ale kôň je živý tvor s vlastnou vôľou, povahou, temperamentom a navyše mu musí jazdec rozumieť bez slov. ozaj, jediné také ťažké jo som videla u kurillu v dojo.
hoci sa považujem za emancipovanú, nie som feministka a preto si priznávam, že žiadna žena nemôže pri tom istom tréningu dosiahnuť ten istý stupeň ako muž. musí jednoducho makať viac, takže tréningová záťaž na mňa pôsobí inak a to, čo chalanovi nespraví nič, mňa môže na dva dni odrovnať. ak by som mala skutočné ambície stať druhou hrdinkou a la "kill bill", musela by som neuveriteľne pridať a celkovo zmeniť svoj život. zmeniť hodnoty, zrušiť svadbu, drahého poslať k vode, zabudnúť, že chceme rodinu...obávam sa, že všetko, čo som napísala som myslela vážne, inak by som to nepísala. nehovorila som, že to tak nemyslím, len som sa ospravedlnila, ak môj príspevok v niekom vzbudil negatívne pocity. nerada to robím. chceme, pokúšame sa robiť veci inak, niektorí z našich už tréningy aikida vzdali a prešli inam, lebo nemajú chuť sa s niekým dohadovať. v poslednej dobe mávame kondičné tréningy, ja ešte robím kalanetiku, trochu strečing, začala som behávať. takže nie je pravda, že nerobím pre zlepšenie svojho aikida celkom nič. len k tomu nepristupujem s mužským pohľadom, ale práve s ohľadom na to, v akej fáze života sa momentálne nachádzam. inak, občas skutočne sedávam doma a vyšívam obrusy . to vtedy, ak mám pocit, že by mi tréning uškodil. asi po roku, čo som cvičila aikido sme mali s priateľom nehodu na motorke, a tých 350kg mi pristálo na nohe . 4 mesiace som nemohla ohnúť koleno, takmet 6mesiacov sa mi to dávalo dokopy a prvé tréningy po úraze som "presssskala". mohla som sa vtedy na aikido vykašľať, ale neurobila som to. dodnes mám s tým kolenom problémy, ale ak sa nechcem aikida vzdať, musela som čosi obetovať. a to príliš tvrdý tréning. lenže sa snažím aspoň niečo robiť. ja tvrdé tréningy neodsudzujem, iba si ich nemôžem celkom dovoliť. len som to asi mala hneď vysvetliť. takže nie samotné aikido, ale situácia v klube je taká nemastná neslaná.
už ani neviem, čo všetko som chcela ešte napísať, ak ma treba ešte na niečo upozorniť, tak mi to povedzte, rada prijímam nové veci.
a viete čo je sranda? píšeme tu o útokoch, ktoré čakáme od veľkých chlapov. lenže mládenci, ja musím pri sebe nosiť adrenalínovú injekciu, pretože mňa môže odrovnať jedna jediná osa. aj tak chodím na turistiku, behám bosá po tráve a osi nezabíjam.
a paranoju poznám na vlastnej koži, lebo neviem prečo v živote priťahujem típkov, ktorí mi nahlodávajú radosť zo života pomaly, postupne, nie sú to priame tvrdé údery, ale od chlapov som si užila svoje. sexuálnymi narážkami počnúc, až po striehnutie na moju maličkosť končiac. jediné šťastie bolo, že vždy ich čoši drží na uzde, možno môj anjel strážny, inak si neviem vysvetliť, ako sa mi vždy podarilo z toho vykĺznuť. a to ešte opred tým, než som začala s aikidom. stačilo, aby sa niektorí z nich prestal ovládať a bola by som možno ďaľšou krátkou správou o znásilnení.
dobrú noc všetkým a píšte ďalej. teším sa na vaše pripomienky. a servítky si pred ústa dávať nemusíte

[Anonymní]

ahoj, napísala som, že príliš prehnaný tréning je rovnako oslabudzujúci, ako zranenie od noža. tým ale netvrdím, že tréning je blbosť. aj ja mávam keiko prepotené tak, že sa mi ledva usuší. lenže chcem poukázať na to, že všetko potrebuje metodiku, lenže tá nie len že v aikide chýba, ale dokonca je zo strany niektorých trénerov úplne ignorovaná. lenže ja sa potrebujem rozprávať s ľuďmi, ako ste vy, ktorí do toho vidia a dokážu poradiť, ako to má vyzerať, alebo fungovať, keďže na našich tréningoch nám to povedať nemá kto a tápeme v tme. poučiť, kde je tá hranica kedy je tréning efektívny a kedy už zničujúci. inak, nechcela som sa ťa dotknúť, ale jeden thajský boxer na mňa urobil taký dojem, že jediným cieľom jeho tréningov je zničiť sa nadoraz, celkom neefektívne. lenže to je možno práve ten b... ktorý potom vytvára nesprávny dojem o tb. takže ak mi niekto môže v tomto pomôcť, tak budem veľmi rada.

to ukropcany: neviem, kedy a či ešte pôjdem ku kurillovi, síce ho poznám, ale netrénujem v BA. a fakt, že niektorí chlapíci tu majú ďaleko siláckejšie reči, ale asi som nebola dosť pozorná, alebo občas sa nepriznajú, čo cvičia, ale snažia sa spochybniť akékoľvek bu, ako by ich jedinou zábavou bolo všetkým dokazovať, že sú úplne blbí. a netýka sa to iba tohto servra.

[josefmlady]

a paranoju poznám na vlastnej koži, lebo neviem prečo v živote priťahujem típkov, ktorí mi nahlodávajú radosť zo života pomaly, postupne, nie sú to priame tvrdé údery, ale od chlapov som si užila svoje. sexuálnymi narážkami počnúc, až po striehnutie na moju maličkosť končiac. jediné šťastie bolo, že vždy ich čoši drží na uzde, možno môj anjel strážny, inak si neviem vysvetliť, ako sa mi vždy podarilo z toho vykĺznuť. a to ešte opred tým, než som začala s aikidom. stačilo, aby sa niektorí z nich prestal ovládať a bola by som možno ďaľšou krátkou správou o znásilnení.
dobrú noc všetkým a píšte ďalej. teším sa na vaše pripomienky. a servítky si pred ústa dávať nemusíte

Já ti dám radu: záleží na tom co chceš. Jestli hledáš spíš pohodu a chceš se trošku prohýbat, tak zůstaň u aikida a těch řečí ohledně reality ve vašem klubu i mimo něj si nevšímej.
Pokud chceš zvýšit svoje šance v případném ataku nějakého násilníka, tak by ses , jako každá žena, měla věnovat spíše uderům a kopům do míst, kde to nikomu není příjemné, tzn: utoky na kou...le, krk, například trénovat uder otevřenou dlaní na bradu , kdy prsty zasáhnou oči, šlápnutí na nárt, či prsty na nohou,( pěkně to křupne) to všechno jsou techniky, kdy i žena může mít úspěch ( jsou samozřajmně vyjímky, ale ve svém životě jsem poznal pouze jednu ženu (karatistku), která byla ženská a přitom dost dobře ovládala boj. umění. a ta měla reálnou šanci ubránit se muži ( samozřejmně ne každému ).

[Anonymní]

to uktropcany: bola som predvlani na nemotovi, aj vlani na saitovi a možno zruším svoje malé embargo na kurillove semináre a pôjdem na voarina /má byť niekdedy teraz/. na nemotovi som videla práve voarina, zo všetkých prítomných sensejov urobil práve on na mňa dojem ale naši chalani, čo boli vlani na varsegim u kurillu, tak vraveli, že to bolo fakt niečo iné a veľmi dobré. skôr premýšľam, že pôjdeme aj na nejaké "nedoporučované" semináre. vieš aký som mala zo saita pocit? že nám tí japonci o aikide nepovedali všetko a že už vôbec nás všetko neučia. ako keby si to rodinné striebo nechali doma. ale možno sa mýlim.
je možné, že to jo, ktoré som tam videla bolo tvoje?

to josefmlady: no, aby som pravdu povedala, najhorší útok na moju osobu som zažila, keď ma mama naháňala s varechou a dobehla inak, nikdy sa na mňa nikto neoháňal pesťami, alebo nestrhával so mňa šaty. nikdy to neboli situácie, ktoré by boli vyslovene nebezpečné, ale už boli veľmi veľmi nepríjemné. minimálne 2-3 krát do mesiaca sa mi stane, že sa nejaký nespokojný reklamant snaží dokazovať svoju pravdu silnými slovami a vyhrážkami /rozbijem ti h..u, všetko to tu rozbijem a pod./ keď k tomu prirátam psychický nátlak, ktorý na mne vystrájala istá nemenovaná osoba /bývalý manžel, ale v poslednej dobe je to už ok / a alergiu na osi, tak určitá miera nebezpečenstva je vždy v mojom živote prítomná. aikido nebolo pre mňa cestou ako sa ubrániť, fakt to bola čistá intuícia, niečo, čo mi hovorilo, daj sa na to. /vďaka aikidu mám priateľa, a to cvičil v inom meste a ešte pod inou federáciou a tak všetkým dokazujeme , že iwama a aikiai môžu spolu vychádzať / karate klub máme u nás v meste veľmi dobrý, často sa o nich píše, mám tak aj kamaráta, s ktorým občas pokecáme, a už mu dlhšiu dobu sľubujem,že sa prídem pozrieť. ak budem hľadať pohodu, dám sa k budhistom/tiež tam mám kamošov/ a na pohyb si nechám kalanetiku a strečing. ak sa budem chcieť vedieť fakt efektívne brániť, tak poslúchnem tvoju radu a prejdem na karate /ak sa situácia u nás v klube nevyrieši, tak sa môže stať, že mi nič iné ani neostane, ak sa chcem niečomu venovať/. lenže kým robím aikido, chcela by som ho robiť čo najlepšie. písal si, že väčšina aikidistov je zmäkčilých. to je teda pravda. myslela som si, že určité negatíva platia vyslovene iba pre iwama štýl, ale ani v iných kluboch to nebýva lepšie, dobrých trénerov je ozaj ako šafranu. o aikide sa veľa kecá, málo koná, ale akonáhle sa nájde dobrý tréner, ktorý prinesie na tréningy niečo nové /napr,. nácvik úderov, kopov, niečo z juda a pod./ tak sa podaktorí iní sesneji na neho vrhnú a obviňujú ho z kazenia aikida. ja si myslím, že aikido je proste aikido a že ak sa na trénigu robí aj niečo iné, je to len pozitívum pre tých, ktorí sa chcú naučiť čo najviac. to, že máme v rozcvičke strečing predsa neznamená, že kazím aikido. tak keď počas rozcvičky budeme ténovať údery, to tiež nie je kazenie aikida. alebo áno?
zhodou okolností cvičím prevažne s chalanmi /minuli sa nám dievčatá / a je to výhoda, lebo sú to chalani, ktorím práve iba to isté do okola nestačí a chcú robiť veci inak, lepšie, aby nás to posúvalo dopredu a nie dusilo na mieste. niektorí mi dávajú aj pekne zabrať, ale na seminároch mám oproti iným dievčatám veľkú výhodu, že ma tvrdší úchop, alebo rýchlejší úder neprevapia tak, ako ich. to by ma zaujímalo, ako postupovať v tréningoch tak, aby sme boli schopní absorbovať údery a kopy. niečo sa začalo u nás robiť inak, takpovediac trochu za chrbtom trénera, ale je u nás veľká chuť sa zlepšiť. aby o nás nepísali, že sme zmäkčilí ale fakt, každá rada ohľadom zlepšenia efetivity téningov je vítaná. alebo ak poznáš nejaké knihy, ktoré by bolo dobré si prečítať, alebo spolupráca napr. s karatistom a pod. veľa ľudí, čo sem píšu cvičili aikido a potom s tým prestali, lebo neboli spokojní. s nami sa deje to isté, aj keď ja sama nemám pocit, že by som z aikida po 2,6 roku cvičenia získala maximum toho, čo môžem, ale chceme dať nášmu klubu šancu nerozpadnúť sa pre to, čo sa teraz deje. už začínajú chalani odchádzať inam /džudžucu a pod./ ale ešte je nás dosť, ktorí to chcele zlepšiť. ako?

[josefmlady]

Myslím, že pokud do aikida začneš vnášet "realitu" tak zničíš podstatu aikida. A jak zlepšit situaci, atmosféru? Když příjde nováček a chce se umět bránit , tak ho rovnou poslat jinam. Vysvětlit hned na začátku, že aikido je o harmonii a souznění dvou lidí v pohybu a ne o realitě, nehrát si na Segala. Člověk, který je zaměřený na sebeobranu stejně časem odejde, takže je pro všechny lepší, když ani nezačne dělat aikido a je poslán do Juda, Thaiboxu, atd.
Ale některý věci se prostě vyřešit nedají a jsou takříkajíc věčný. Takže rada na závěr: moc nad tím nedumej a prostě cvič.

[marvin]

[Anonymní]

Ano, marvine, myslím, žes konečně udeřil hřebík na hlavičku. Tohle je bolavé místo aikidó v Čechách. A ne to, že se tam málo cvičí - cvičili jsme až se z nás pot lil v proudech, ale k čemu? Nebo dokonce taková blbost, jako že aikido je harmonické a tudíž v rozporu s realitou.
Kontakt, vstup, vychýlení - mluvilo se o tom, ale nikdo tomu nevěnoval příliš pozornost. Všichni jen techniky, techniky, techniky. Tak jsem toho taky nechal.

[chorche]

to je strasne depresivni. ja aikido cvicim, ale jsem tak nejak na vazkach. Jinak marvine dik za clanek, k aikido to bylo to nejlepsi na celym servru.
A taky: muzu se zdejsich uz-ne-aikidistu zeptat, jak dlouho cvicili? k cemu presli? a povazujete to za ztraceny cas, nebo vam to neco dalo? diik

[Jendis]

Dobrý článek,Marvine....jen je škoda,že jsi toho nechal.....pokud jsi totiž našel příčinu,bylo by už velmi jednoduché(slovní obrat) na tom zapracovat Kdybys měl své dojo,velmi rychle by sis "vydobil kredit".....fakt škoda -------a kde by byl nějaký Kurilla

[marvin]

[Jendis]

Já to nemyslel jako cíl......to jsem tam napsal jen tak.Spíše by opravdu stálo za to,popřemýšlet o vlastním dojo......já vím,většina lidí chce na každém tréninku jinou techniku,dril nikoho moc nebaví.Jenže po roce drilování se najednou začnou objevovat výsledky a o to jde.Technika se dostane do podvědomí,problémy s provedením,načasováním mizí......nad některýma činnostma už prostě nepřemýšlíš,prostě to máš v hlavě(ale o tom debata není,to je nám,myslím,jasné).
Tohle je totiž cíl nejen aikidó,ale i ostatních BU.....vždyť co děláš na tréninku MT????Jen driluješ.....v podstatě Tisíce a tisíce lowkicků,klinčů,boxerských úderů.......které pak vhodně pospojuješ a dáš do kupy při sparringu(píšu to zjednodušeně,nerad bych,aby se toho někdo chytil a pustil se do mne).

O tom kšeftu,no,to je hodně rozšířený nešvar....každý si ovšem musí ujasnit,jak chce cvičit.Jestli chce něco umět,nebo jen "baletit".

Ukropčány-no,to je pravda.....Japonského učitele by to chtělo každopádně.I když někteří evropští(např.Veneri) taky mají dobrý kredit.Já vím,prostě to není jednoduchá cesta....bohužel.Víš,co se říká Cesta do nebe je úzká a trnitá,cesta do pekla je široká a bez překážek......

Ne,chlapi,v dobrém......jen mi to tak připadlo jako úvaha.

[Jendis]

Ja by som možno len doplnil, že esenciou aikida, ktorá perfektne napĺňa tréning načasovania a prebratia útoku je kokyunage, ktoré sa však okrem kihonu (ktorý to ešte nerieši, moc nízky level) u ©teva vôbec necvičí . Stále sa cvičia páky, potom ešte páky a dosť často ešte páky. A pritom páky xxx-kyo sú významné len tak popri ceste... krásne to bolo vidieť na Saitových seminároch, že my sme boli nabúšený v držaniach, ale stupídne kokyunage z 3. strany H. Saitovej knižky sme spraviť nevedeli... hakamy-nehakamy... ...a keď bolo celý tréning len kokyunage, tak je jasné ako to asi vyzeralo... no hnus...

To byla spíše ostuda p.Kurilly,ne vaše ®ák je vizitkou učitele.....já vím,že to není omluva,vnitřní pocit z toho musel být opravdu hustej...ale když Tě to učitel nenaučil.....

[Jendis]

4jendis - moje oblúbené porekadlo ... ale sem sa mi nehodí, pretože je to utrpenie nezmyselné... načo vymýšľať koleso, keď ho "stačí" len naštudovať... do iwamy som chcel ísť, ale na to aby sa to rentovalo je treba dojo, 50 tvrdo platiacich žiakov, písanie dochádzky, program na jej evidenciu, párovanie variabilných symbolov so šekmi, sempaiov, ktorý budú dodrbávať kohaiov za neskoré platenie... na sklade kimoná všetkých veľkostí... mám pokračovať? Toto fakt nechcem ani ja a som si istý, že ani marvin, tohoto sme si užili dosť... Yiwan raz písal pekné porekadlo, ktorého sa snažím v tréningu držať "Učiteľovi, ktorý učí dobré kung-fu rodina zdochla od hladu a on sám žije v hovnách.". Nemám k tomu čo viac povedať...

Já vím,není to jednoduché,možná ani reálné......BOHU®EL

[chorche]

to ukropcany: prave ta realita je depresivni

[Anonymní]

K vašim vyjadreniam. Ano nazory su rozne. Jedno je vsak iste , ze aikido ktore sa uci na Slovensku ,,trosku,, zavadza ludi. Po precitani peknej reklamy sa daju na trening a po rokoch zistia, ze ,,nic,, nevedia. O tom peknom co Aikido v sebe obnasa sa len teoreticky hovori ale nepraktizuje sa to. Ved preco by Aikido nemohlo mat v sebe prvky, pomocou ktorych by sa kazdy dokazal bez problemov ubranit. Samozrejme pri zachovani harmonie a cesty ktorou sa ma Aikido uberat.Bez ublizovania druhym. Bez ponizovania, bez nadradzovnia sa nad inymi. Jednoducho bez vsetkeho zleho co do praveho samurajskeho bojoveho umenia nepratri!Preco to tak nie je??

[chorche]

A co si myslite o secich? myslim ten sikmy bez tanta, s uvolnenou rukou to muze byt celkem rychly a pecka....

[Anonymní]

Vas nazor na senseia GOZA SHIODU. Videli ste ho niekto posobit v pokrocilom veku. Ak ano co na to hovorite.? Podla mna je to ozajstny majster Aikida. Dokazal neskutocne veci s fyzikou utoku. Mne osobne sa to zdalo byt az neuveritelne.