La Canne/Savate v Čechách a na Slovensku
Francúzski učitelia sebaobrany a savate na prelome 19. a 20. storočia napr. Pierre Vigny (Vignyho sebaobrana), Jean Joseph Renaud (La Défense dans la Rue) učili pouličnú sebaobranu resp. pouličný savate - prvky box, savate, zápasenie, judo/jiu-jitsu, zbrane, ktorá sa postupne rozšírila do celej Európy i do predvojnovej ČSR.
Vojenská akadémia v Joinville vo Francúzsku organizovala povinné štvormesačné kurzy, ktoré obsahovali tréning La Canne, savate, boxu, šermu a blízkeho boja na zlepšenie predovšetkým fyzickej pripravenosti príslušníkov armády. La Canne/Savate sa teda stali povinnou súčasťou fyzickej, mentálnej i odbornej prípravy francúzskych dôstojníkov a profesionálnych vojakov. V tejto akadémii študoval telesnú výchovu i JUDr. Jindřich Vaníček, neskorší významný sokolský činiteľ.
La Canne/Savate a pouličná sebaobrana v ČSR
Práve JUDr. Vaníček, výborný šermiar, má veľkú zásluhu na rozvoji La Canne/Savate ako športu a cvičenia nie len v predvojnovej ČSR ale i v bývalej Juhoslávii. Bol aktívny aj ako spisovateľ a publikoval knihy "O rohování (box) a šermu holí dlouhou (baton) (1898)", "O šermu šavlí (1920)", "O šermu holí krátkou (1920)". Vo francúzskom boxe/savate (česky "rohování") sa útočí rukami (soty-direkty, ruby-háky) a nohami (kop spodný, vzad, vonkajší). Údery sa podobajú, tu vidieť autorov šermiarsky rukopis, akciám šermu šabľou, napr. ruby sa robili tak akoby boxer chcel súpera seknúť šabľou, podobne soty, akoby chcel bodnúť.
©erm s krátkou a dlhou palicou sa stal súčasťou programu rozvoja telesnej výchovy a športu na niektorých českých školách (tak ako kendo v japonských školách), môžeme to vidieť z archívnej snímky zobrazujúcej hodinu šermu na gymnáziu v Brne, trieda Kapitána Jaroša 4.
Monitoring webu realizuje NAJ.sk
Inštruktori pouličnej sebaobrany preferovali výučbu sústavy Jiu-Jitsu doplnenú o údery a nízke kopy boxu a savate. Napr. Antonínovi Matrasovi vyšla tesne po vojne šikovná príručka sebaobrany, ktorá vysvetľuje túto sebaobrannú zmes. Sebaobrana s krátkou a dlhou palicou sa stala súčasťou systému MS-1 českých expertov Ing. ©pička/Novák. Títo vytvorili modernú vedeckú koncepciu sebaobrany v ČSSR, ktorá v 70-tych rokoch bola prakticky aplikovaná do výcviku armádnych a neskôr i policajných zložiek.
Pouličná sebaobrana v predvojnovej Bratislave
Koncom 30-tych rokov boli bratislavské ulice v dôsledku nestability spôsobenej Viedenskou arbitrážou nebezpečné a plné násilia. Podvratné živly vyvolávali pouličné nepokoje a páchali rôznu kriminálnu činnosť. Vedieť brániť sa znamenalo pre bratislavčanov v tých neistých časoch životnú nevyhnutnosť. Inštruktori sebaobrany podobne ako v Čechách i tu vyučovali pouličnú sebaobrannú zmes resp. pouličný savate obsahujúci prvky box, savate, zápasenie, judo/jiu-jitsu.
Známym znalcom Jiu-jitsu a sebaobrany bol Samuel Lichtenfeld, bratislavský detektív a spoluzakladateľ klubu AK Herkules. V tomto klube sa trénoval box, zápasenie, vzpieranie, gymnastika a pouličná sebaobrana. Tu cvičil i syn Samuela L. Imi, úspešný boxer, zápasník, ktorý neskôr musel emigrovať do Palestíny, kde sa stal inštruktorom fyzickej a bojovej prípravy izraelskej armády. Založil štýl Krav-Maga, ktorý je dnes veľmi populárny. Dá sa povedať, že základom KM je bratislavský pouličný savate, ktorý autora KM naučil jeho otec, obohatený o Imiho osobné skúsenosti z pouličných bojov.
